Menú

Lunes 23 de noviembre 2020

Esta mañana fui a investigar cómo quedó el pobre chavo que golpearon. Estaba muy herido del rostro y del cuerpo. Platiqué con él, le pregunté por qué fue el pleito y me dice que él no tiene broncas con esos chavos. Según él, de la nada lo atacaron. Estaba llevándole comida a su novia y cruzó por donde estaban los chavos y hasta la comida le tiraron y ya no pudo ir a ver a su novia. Lo vi tan golpeado que le dije que debe ir a poner su demanda para que puedan tomar su caso, ya que hubo testigos que vieron cómo esos chavos lo golpearon y casi lo matan. El chavo no quiso poner demanda. Según él, quiere arreglarlo bien y no quiere problemas. Que va a preguntarles a esos chavos cuál fue la bronca que traían al golpearlo hasta casi matarlo. Y es que hace poco hubo una bronca igualita a ésta. Los mismos chavos golpearon a un hombre igual hasta dejarlo inconsciente. Hasta me atrevo a pensar que estos chavos se drogan o algo así, porque de otra manera no entiendo cómo pueden actuar así contra otras personas. Mientras, la mamá de los golpeadores anda diciendo que sus hijos son unos angelitos que no rompen ni un plato. Pero la señora pierde su tiempo, ella sólo quiere pleito, pero mucha gente ya la conoce a ella y a sus hijos con la fama de malandros. Y lo dicho. La señora por la tarde salió a dar su queja con el comisario de que el chavo que fue víctima es el culpable, pues, según, a la señora le rompieron la puerta de su casa. No entiendo cómo puede haber personas así cuando mucha gente vio cómo trataron al chavo. Y la señora ésta ni vio el pleito pero inventa cosas. No sé cómo vaya a quedar esta situación, pero al parecer va para largo.
Te’ jatskab k’iina’ binen in wil bix p’atlil e xi’ipal metab lobti’o, jach tun máan yaj chaj u to’poló, laj yaj u yich yéetel u winkilil, je’elo’ tsikbanajen, tin k’ataj tun ti’ ba’ax ten tóopí, u ya’alik letie’ mix na’an báal yan u yil yéetel e máakob topó. U ya’aliké letie’ tan bin u bin u bis kíwaj ti’ juntul ch’úupal u k’aj olal, je’elo’ chen uchik u k’atalé kaj bin chukbil topbil tumen e máako’obo’ je’elo’ wek tak e ki’waj ku bisko maj k’uch u yil túun e ch’úpalo’. Jach máan yaj lobitanil, la’tene’ tin wa’lajtie’ ka xi’ik u ts’a u takpolil yo’osal u betal u t’anil e baal uchul tio’, tumen beyo’ yab xan máaak il bey bix uchik u to’polo’, ts’o’okole’ jach olak kinsak. E xi’ipalo ma’ tu kibaj bin takpoli’, tumen túun ya’aliké yan bin u yiké xi’ipalalo’bo’ ka tsikbanak yéetelo’ob yéetel utsi ka u k’at ba’axten ku lobitáal bey olak kinsakó. Ts’o’okolé jach ma’ uché yan chaj junp’éel e ba’ateliló laílí lete’ xi’ipalalo’ob xan tu lobito’ob juntul máakó, je’elo’ tu p’ataj u topkob ka tu yílob ma’un ka pe’ek. Tene’ tan in tukultiké e máakobá ku baxt ko’ob e drogasó la’tene’ ma’un tukultikob wa k’as u betkob lob tu yet winkilo’ob, tumen wa jach tu yólob yanobé ma’un betkob ba beyo’. U na’tsil xan e lobitaj máakobá tan u máan ya’aké jach bin utsí winik u paalalobó ma’tech mix u p’ako’ob u nu’ukulil u janlo’ob, je’elo’ e xan ex ch’upa chen ba’te’ u yóol chen mina’an bá u bete, tumen beyo’ ya’ab máak k’aj oltmil xan e ch’úupá yéetel bix u paalalo’ob laj bey u k’asanilo’obo’. Je’elo’ je’en bix tin wa’ale’ e kóolela’ te’ okan k’inaá jok u ti’ al u tak pol te comisó tan bin u ya’aké e xi’ipal to’op tumen u paalalo’obo’ leti’ bin met lob tu paalal, je’elo’ tu ya’alaje tak bin u jol u najil ku jo’mi. Main na’tik ba’en yan máak beyo’ jach chen u yólob ba’teil, ts’o’okolé e ch’úupa ku p’atal k’asil tumen beyo’ yab kach máak il bix uchik u to’opol e otsi xi’ipaló, je’elo’ e ch’úupa ma’ tu yilí chen tun ya’alik. Je’elo’ ken sa bix kun p’atal e batelilá, ba’ale’ in wa’aké yan u yabtal u ba’alil.

Más días