Menú

Sábado 12 de septiembre 2020

Un sábado que veo tranquilo, casi no hay borrachos. Algunos comentan que no tienen dinero, que aún no les depositan su pago de Sembrando Vida. La gente de Xocén cuenta que cuando desentierran los huesos o restos de un difunto, cuando cumple los siete años u otros años de enterrado, pasa como costumbre y creencia que al desocupar la tumba otra persona muera para ocupar ese lugar, para que no quede vacía la tumba. Se han dado cuenta que así pasa y siempre se repite. Una señora, angustiada, me contó que se enteró de que mañana sacarán los restos de un difunto y está atemorizada porque está segura que mañana habrá otro difunto.Es la primera vez que escucho este comentario, habrá que ver mañana si es verdad. Mi suegra me cuenta que su hermana habló con ella desesperada, diciendo que su esposo está muy mal, que se alteró y se le bajó la presión por una discusión con su hijo que lleva una semana tomando. El señor lo pensó demasiado y le dolió mucho por cómo su hijo se porta, por eso se enfermó. Lo trajeron de inmediato al Centro de Salud de Xocén. Según les dijo la doctora, que su presión volvió a quedar normal, pero sugirió que fuera llevado en el hospital de Valladolid para una mejor revisión pues el señor es diabético. El señor dijo que no quiere ir, que ya estaba bien. Ya mañana sabré cómo sigue de salud.
Junp’éel sábado jach jejets’kíl, mix jach yan kaláno’obi’, yané túun ya’ako’obe’ tumen mina’an tak’ín, ma’ bin tuxta’ak u bo’olil le “sembrando vida”. E máako’ob kajak balo’ob way Xocene’ túun tsikbatko’obe’ ichil ukp’éel ja’ab wa u jeel ja’ab, chen bin jo’osa’ak u baakel wa ma’ax kimen muka’ane’, ku yantáal bin u jeel máak kimil yo’osal u ka’ mu’ukul te kuchiló, tumen yo’osal bin mu’ p’atal jojochil e muknalo’. Bey túun bin sukanil u yiko’obo’, ts’o’oke’ jach bin ku yuchul. Juntúul e ch’uupó jach jak’an u yo’ol yéetel u sajkil tun tsikbatiké tu yojeltajé yan bin u ba’akel juntúul kimen kun josbil sáamal. Jach túun sajak tumen u ya’aké, wale’ sáamale’ yan u yantáal juntúul kimen. Tene’ u yaaxitik in wu’uyik e tsikbal beya’, je’elo’ sáamale’ kin wilik yéetel in wojeltik xan wa jáj. In –ka na’tsilé túun tsikbatik tene’ t’a’an bin tumen u kiik, tu tsikbataj bin ti’e jach bin k’ojanchaj u yicham, jach bin p’uji ts’o’oke’ ka eem xan u presión tumen bin uchik u ba’ate’el t’aan yéetel u paalil, tumen ts’o’ok bin junp’éel p’isí k’íin jo’ok u máan u kaltal. Je’elo’ e nojoch máakó tu ch’ik tukultaj yéetele’ tu nak’ yaj oltaj bin la’ten kaj k’ojanchají. Ka túun jan bisa’ab bin te yiknal e aj ts’a’ak way kaj Xocene’, je’elo’ ka utslaj bin, ba’ale’ a’alabti’obe’ ka bin u biso’ob yiknal e aj ts’ak tak te tu nojoch kuchil te Zaki’o, tumen yo’osal u utsil ila’al u k’ojanilo’ tumen bin e nojoch máakó yan ti’ diabetes. Ba’ale’ e nojoch máakó ma’ bin xan tu kíbaj ka bisaki’, ka tu ya’alé uts bin u yubkubaj. Sáamal túuné kin wojeltik bix pátik.

Más días